Patrí k tým futbalistom, ktorých nám závidí celý svet. V drese slovenskej reprezentácie bol pri všetkých úspechoch, ktoré áčko dosiahlo. Za desať rokov v drese národného tímu sa dostal k méte, ktorá znamená reprezentačnú nesmrteľnosť. V tomto ukazovateli je na druhej priečke, už iba Miroslav Karhan má na svojom konte viac štartov v medzištátnych zápasoch, 107. Marek Hamšík však ešte v národnom tíme nekončí!

Spomínate si na úplne prvý reprezentačný štart?

„Samozrejme, to sa nedá zabudnúť. Bolo to vo februári 2007 v Jerezi v Španielsku proti Poľsku.”

Viete, koho ste vtedy striedali a ktorý tréner vám dal šancu?

„Šancu mi dal Janko Kocian. Nastúpil som v závere zápasu a ak sa dobre pamätám, striedal som Igora Žofčáka.”

Spomínate si, ako ste sa vtedy cítili?

„Bol som veľmi nadšený a hrdý na to, že som v takom mladom veku mohol nastúpiť za Slovensko.”

Celý zápas v národnom tíme ste odohrali o pár mesiacov neskôr. Viete proti komu a kde to bolo?

„V Hamburgu proti Nemecku, prehrali sme 1:2.”

Kto bol z dnešných vašich spoluhráčov vtedy na ihrisku?

„Škrtel, Jano Ďurica, možno aj Pekarík.”

Pri svojej premiére v základnej zostave áčka ste mali necelých 20 rokov, no odvtedy ste sa stabilným členom mužstva. Aké obdobia ste v reprezentácii zažili?

„Nádherné. Za týchto desať rokov sme dosiahli maximum, čo sa dalo. Postúpili sme na majstrovstvá sveta, potom aj na majstrovstvá Európy. Dá sa povedať, že sme zlatá generácia slovenského futbalu.”

V národnom tíme vás viedlo päť trénerov. Na ktorého si spomínate najradšej a prečo?

„Na všetkých si spomínam a rád, no najlepšie na trénerov, s ktorými sme dosiahli najväčšie úspechy. Na Vlada Weissa, s ktorým sme sa prebojovali na svetový šampionát, a na terajšieho Jána Kozáka, pod ktorého taktovkou sme to dotiahli na majstrovstvá Európy.”

Tréner Vladimír Weiss z vás urobil kapitána na MS 2010 a to vtedy rozvírilo hladinu. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?

„Ja som to tak nevnímal. Bol som rád, že mi tréner Weiss dôveroval a mohol som byť kapitánom tímu. Za túto poctu som sa mu chcel odvďačiť dobrým výkonom.”

Vždy sa hovorilo, že ste v národnom tíme dobrá partia. Keby bola podľa vás najlepšia?

„Medzi hráčmi nikdy nebol problém, vždy sme si vytvorili dobrú partiu. Mám pocit, že asi najlepšia je v posledných rokoch. Ťaháme za jeden koniec povrazu, sme súdržní, odolní. Jednoducho sme perfektná partia.”

S kým ste si v reprezentácii najlepšie rozumeli?

„S chalanmi, s ktorými som v národnom mužstve najdlhšie, teda so Škrtelom, Vladom Weissom, Kuckom, s Robom Makom.”

Na ktorý moment z reprezentčanej kariéry si spomínate najradšej?

„Na zápasy, v ktorých sme si vybojovali postup na vrcholné podujatia, teda na duely v Poľsku a potom v Luxembursku,. Na tú bezprostrednú radosť, na emócie.“

Ktorý zápas z tej plejády na vašom konte považujete za váš najlepší?

„Asi ten na majstrovstvách Európy proti Rusku, v ktorom som dal aj gól a ktorý sme vyhrali 2:1.

A za najhorší?

„To veru neviem. Na nevydarené zápasy sa snažím zabúdať čo najrýchlejšie.”

Máte za sebou štart na MS i na ME, ktoré podujatie ste si viac užili?

„Užil som si ich rovnako. Sú to dve najväčšie akcie národných tímov. Som veľmi rád, že som mohol byť súčasťou slovenskej reprezentácie na oboch, krásne spomienky mám na Južnú Afriku i na Francúzsko.”

Ktoré z nich zanechalo na vás väčší dojem?

„Nedá sa to porovnať. Majstrovstvá sveta boli historicky prvým turnajom, na ktorý sme ako Slovensko v seniorskej kategórii postúpili. Do Francúzska na Euro pricestovalo veľa slovenských fanúšikov, ktorí nám vytvorili fantastickú atmosféru. Boli to nádherné turnaje!”

V istom období vám vyčítali, že v reprezentácii nepodávate také dobré výkony ako už vtedy za Neapol. Čím to bolo?

„V reprezentácii som zažil aj ťažšie obdobia, to je pravda. Som však veľmi rád, že to už mám za sebou a teraz podávam dobré výkony aj v drese Slovenska.”

Znechucovalo vás to?

„Ani nie. Som profesionál, aj takéto obdobia patria ku kariére športovca. Som srdciar, vždy som hral naplno. Raz to vyšlo lepšie, inokedy horšie. Užíval som si každý zápas, snažil som sa šíriť dobré meno Slovenska. Samozrejme, niektoré zápasy mi nevyšli, ale mne nikdy nerobí problém pozrieť sa do zrkadla a priznať si, že som nehral dobre.”

Minimálne vynechávate reprezentačné stretnutia, v roku 2010 ste odohrali až 13 medzištátnych zápasov. Ak nie ste zranený, tak vždy prídete, aj keby šlo len o priateľský duel. Mali ste niekedy chuť odmietnuť pozvánku do národného tímu?

„Nie, nikdy. Vždy som rád reprezentoval. Pre mňa je to naozaj česť obliecť si dres s dvojkrížom.”

Rekordérom v počte štartov za reprezentáciu je Miroslav Karhan so 107 zápasmi. Je však veľmi pravdepodobné, že ho predbehnete. Zamýšľate sa nad tým?

„Bolo by pekné dostať sa pred Mira, byť určitý čas rekordérom v počte štartov za Slovensko. Budem rád, ak sa mi to podarí.”

V čom ste sa za reprezentačnú dobu zmenil?

„Ťažko povedať... Ako tím sme sa postupne zlepšili, darí sa nám, sme úspešní. Najväčší rozdiel je v tom, že v súčasnosti je na Slovensku futbalová nálada, domáce zápasy máme vypredané. Veľmi, veľmi ma to teší.”

V dnešnom kádri sú už iba dvaja hráči, ktorí to s vami ťahajú celé to dlhé obdobie. Viete ktorí?

„Maťo Škrtel a Jano Ďurica.”

So Škrtelom ste to ťahali na ihrisku, ale v ankete o najlepšieho futbalistu roka ste boli rivalmi. Ako sa vaše vzťahy menili?

„Vždy boli dobré, bezproblémové. Profesionálne, aj priateľské. O poradí v ankete sme nerozhodovali my. Som veľmi rád a poctený tým, že som mohol hrať v ednom tíme so Škrtelom, ktorý patrí medzi najlepších stopérov na svete.”

Pri vašom prvom štarte ste boli slobodný mladík, dnes ste otcom troch detí…

„Našťastie sa mi darí aj po tejto stránke. (smiech).”

Snívate o tom, že jeden z vašich dvoch synov pôjde vo vašich šľapajach?

„Bol by som rád. Obaja doslova futbal žerú. Pre nich je futbal všetkým. Uvidíme, kam to dotiahnu.”

Čo by ste chceli v reprezentácii ešte dosiahnuť?

„Ťažko povedať. Myslím si, že ako malá krajina sme už dosiahli veľa. Bol by som rád, keby som ešte raz postúpil so Slovenskom na MS alebo ME.“

Dokedy plánujete obliekať národný dres?

“Nemám žiadne plány. Budem reprezentovať dovtedy, kým sa bude dať. Ak budem mať výkonnosť a tréneri ma nominujú, vždy rád prídem.”

Čo hovoríte na mladých hráčov, ktorí do tímu teraz prichádzajú?

„Sú veľmi perspektívni, Milan Škriniar a Stano Lobotka sa dostali aj do základnej zostavy. A postupne prídu aj ďalší mladí.”

Pripomína vám niektorý z nich vás v začiatkoch?

„Áno, obaja. Obaja dostali šancu a chytili sa jej.”

Keby ste mali čarovný prútik, čo by ste chceli ešte raz zažiť?

„Čarovný prútik nemám. Som rád za to, čo sme dosiahli. Nič by som si nemenil.”

Naopak, čo by ste zmenili?

„Nič. Všetko bolo tak, ako malo byť, je a bude ako bude.”

Komu by ste venovali svojich 100 reprezentačných štartov?

“Rodičom, ktorí mi od detstva verili, a manželke Maťke, ktorá je celý čas pri mne, podporuje ma a vytvára mi pohodové rodinné prostredie.”